Výrobcovia
 
Online chat
 
Nákupný košík
0 položiek
 
Najpredávanejšie
GLAUBEROVA SOĽ GLAUBEROVA SOĽ
2,00€
 

Ozonoterapia

Ozonoterapia

Vzhľadom k tomu, že veľa lekárov a terapeutov (vč. Dr.Clarkové), odporúča užívať rôzne formy ozónových aplikácií (ozonizovanou vodu, oleja, výplachy, zábaly atď.) Ponúkame kvalitné generátory ozónu pre domáce aj profesionálne použitie. Ravo Zapper, generátor ozónu a generátor koloidného striebra sú tri najlepšie investície pre Vaše zdravie.

Využitie ozónu na lekárske účely je obmedzené jeho rýchlym rozpadom na kyslík (počas 1-2 hodín v závislosti na teplote a prípadného pH okolitého média).

Ozón (O3) je najsilnejšie oxidačné prostriedok, ktorý má človek k dispozícii. Jeho dezinfekčné vlastnosti niekoľkonásobne prevyšujú napr toľko ospevovaný jed - chlór. Na rozdiel od chlóru však ozón v prípade kontaktu s živým tkanivom v primeraných koncentráciách túto tkanivo ozdravuje, prekrvuje a tiež veľmi dôkladne dezinfikuje. Tohto javu sa bohato využíva v lekárskej prxi napr pre liečbu akné, atopických ekzémov a ďalších kožných defektov. Využitie v dentálnej praxi sa konečne tiež začínajú "hýbať ľady" av posledných rokoch vzniklo niekoľko profesionálnych lekárskych zariadení, k likvidácii zubných kazov bezbolestne - pomocou cieleného zamerania ozónu. Tento jav si môžete sami vyskúšať is naším generátorom OZ 300 - pri akútnej bolesti zložte perlátor zo silikónovej hadičky a nechajte pôsobiť plynný ozón po dobu 20-30 sekúnd na postihnuté miesto (ozón nevdychujte!). Po uplynutí cca 20-30 min dôjde k ústupu bolesti. Nutné dodať, že ak budete používať pravidelne na výplachy ústnej dutiny vodu obohatenú ozónom (po večernom vyčistení zubov), ktorú vyrobíte v priebehu niekoľkých minút s naším generátorom OZ 300, nebudete takmer svojho zubného lekára poznať. O finančných výhodách "nenávštěv" stomatológov v dnešnej dobe netreba písať ... Takto upravenú vodu je tiež možné s veľkými úspechmi používať na výplachy pošvy pri zdĺhavých gynekologických problémoch.

V lekárskej praxi je najčastejšie používanou metódou tzv veľká autohemoterapie, pri ktorej sa odoberie 150 ml. žilovej krvi, ktorá sa obohatí presne určeným pomerom O2-O3 a počas niekoľkých málo minút sa vracia do krvného riečišťa.

Roku 1840 prof. FC Schonbein vo svojej knihe "Erzeugung des Ozons auf chemische Wege" opísal premenu vzdušného kyslíka pôsobením elektrického výboja na plyn s charakteristickým zápachom. Tento plyn nazval podľa gréckeho slova ozein - ozón - vydávať vôňu

V roku 1857 zostrojil Werner von Siemens prístroj, s ktorého pomocou je možné ozón vyrábať. Podľa neho nazvaná trubice pracuje na princípe tichého elektrického výboja.

Prvé prístroje schopné praktického použitia sú zo začiatku 20. storočia. Organizmus vie túto formu kyslíka (aktívny kyslík) metabolizovať a využívať. Je pre život rovnako dôležitý ako stopové prvky.

Vo voľnej prírode vzniká ozón niekoľkými spôsobmi:

• Pôsobením elektrického výboja - blesku pri búrke.

Tento Ozón klesá nadol (je teší ako vzduch) a dochádza k jeho postupnému rozpadu. Za normálnych podmienok sú tieto procesy v rovnováhe. Stredná hodnota koncentrácie ozónu je viac menej konštantná 4 - 5 ppm. Jej maximálna hodnota dosahuje 10 ppm. Tejto oblasti sa hovorí ozónová vrstva (Ozonosféra). Hodnota koncentrácie ozónu je mnohokrát väčší než u povrchu zeme kde dosahuje hodnoty 0,03 - 0,04 ppm.

Ochranná vrstva ozónu sa chová ako filter. Absorbuje podstatnú časť UV žiarenia (Harleyovo pásmo v oblasti UV žiarenia 250 nm) a predstavuje účinnú ochranu rastlín a živočíchov na zemi pred týmto žiarením.
Porušenie tejto vrstvy má za následok zvýšenie intenzity UV žiarenia na povrchu zeme, ktoré ovplyvňuje genetické procesy vzhľadom na absorpciu tohto spektra UV žiarenia DNA reťazci. Tým môže dôjsť k mutácii DNA a zvýšenie výskytu genetických, kožných a očných problémov u ľudí, hynutie planktónu v moriach, ovplyvnenie fotosyntézy rastlín a narušenie životne dôležitých potravinových reťazcov.

VLASTNOSTI CHARAKTERISTIKA

Ozón je svetlomodrá plyn s charakteristickým zápachom ťažší ako vzduch. Jeho molekula je tvorená tromi atómami kyslíka.

Chemická značka O 3.

Je veľmi nestabilná a pomerne rýchlo sa rozkladá na kyslík O 2. Pri teplote 20 ° C, tlaku 101,3 kPa je polčas rozpadu 45 minút.

Pri teplote 30 ° C a rovnakom tlaku je polčas rozpadu len 20 minút.

Ozón nie je radikál. Má veľmi silné oxidačné schopnosti je reaktívnejší ako kyslík.

 

Využiteľná VLASTNOSTI OZÓNU

Svoju vysokú oxidačný schopnosťou má nezastupiteľné miesto v chemickom průmyslu.Oxidací likviduje vysokomolekulárne zlúčeniny, chlórované bifenyly, organické zlúčeniny, jedovaté aromatické látky, kyanidy, fenoly, síru, železo, mangán. Detoxikačné schopnosti likviduje karcinogény. Silný deodorizačný efekt spôsobuje rozrušenie zapáchajúcich látok a tým redukciu zápachu a chuti. Vysoká rozpustnosť v tekutinách a krátky polčas rozpadu umožňuje vysoké sýtenie kyslíkom. Baktericídny, virucidné a antimykotické vlastnosti sa využívajú na dezinfekciu pri úprave vody, v potravinárskom a farmateutickém priemysle. Dezinfekčné vlastnosti sú udávané likvidáciou nejrezistentnějšího Echoviru 12 do 12 minút.

V lekárskej praxi sa využíva vlastnosti ozónu k liečbe porúch prekrvenia, vírusových, bakteriálnych a mykotických ochorení, k aktivácii imunitného systému. Moderné transfúzne stanice využívajú ozón ku sterilizácii krvných konzerv, ako dokonalý nástroj proti prenosu vírusu hepatitídy a HIV.

TECHNICKÝ OZÓN

Technický ozón je zmes vzduchu a ozónu pripraveného z atmosférického vzduchu, alebo technického kyslíka. Je používaný hlavne pre úpravu vody av chemickom priemysle.

LEKÁRSKY OZÓN

Lekársky ozón je zmes medicínskeho kyslíka a ozónu pripraveného z medicinálneho kyslíka. Prístroj na výrobu lekárskeho ozónu musí zabezpečiť požadovanú koncentráciu a dávku. Rozsah koncentrácie pre lekárske aplikácie je 1 - 100 mikrogramov ozónu (O 3) na 1 mililiter zmesi (mikrogramov / ml), tomu zodpovedá pomer 0.05% - 5% O 3 k 99.95% - 95% O 2. Ozónová molekula nie je stabilný, jeho lekárska forma musí byť pripravená na mieste použitia.

OZÓN - HYGIENICKÉ POŽIADAVKY

Ľudský čuch je schopný rozoznať prítomnosť ozónu vo vzduchu už pri veľmi nízkych koncentráciách od 10 mikrogramov / m 3 O 3. Táto schopnosť je však individuálne av trvalej prítomnosti nízkych koncentrácií ozónu sa pomerne rýchlo stráca.

Pri nízkych koncentráciách

Pri dlhšom pobyte v miestach so zvýšenou koncentráciou ozónu (nad cca 350 mikrogramov / m 3) sa dostavuje pálenie očí, v nose av hrdle, v niektorých prípadoch aj tlak na hrudníku, kašeľ a bolesť hlavy.

Najviac citliví sú na ozón ľudia, ktorí majú zdravotné ťažkosti, ako je astma, chronické problémy dýchacích ciest a choroby obehovej sústavy.

Pri koncentráciách ozónu vyšších ako cca 1100 mikrogramov / m 3 sú silne dráždené oči a horné cesty dýchacie, dostavujú sa bolesti hlavy.

Koncentrácia vyššia ako cca 2150 mikrogramov / m 3 spôsobí počas niekoľkých minút silné dráždenie sliznice dýchacích ciest, bronchospasmatické stavy a kašeľ.

Koncentrácia nad 21 000 mikrogramov / m 3 majú v závislosti na dobe expozície za následok bezvedomie, krvácanie z pľúc a následne smrť.

Pri vdýchnutí väčšia koncentrácia ozónu dochádza k poškodeniu řasinkového epitelu priedušiek.

POVOLENÝ LIMITY OZÓNU

Nar. vlády SR č 178/2001 Zb. stanovuje prípustný expozičný limit (PEL) 100 g / m 3, ktorý nesmie byť prekročený v celosměnném priemere. Krátkodobé prekročenie je možné až do hodnoty NPK-P. Hodnota NPK-P, tj najvyššia prípustná koncentrácia, ktorá nesmie byť prekročená v žiadnom prípade, je 200 mikrogramov / m 3.

Vyhl. MZ č 6 / 2002 Zb., Stanovujú hygienické limity chemických, fyzikálnych a biologických ukazovateľov pre vnútornú manažmentu, pobytových miestností niektorých stavieb. Limitný hodinová koncentrácia ozónu bola stanovená na 100 g / m 3.

Všeobecne je vyšších dlhodobých priemerných hodnôt dosahovaná vo vidieckych a horských oblastiach, kde však nedochádza k ich lokálnym výrazným zvýseniu. Ozón tu vzniká v dôsledku prirodzeného fotochemického cyklu v prízemnej vrstve atmosféry. V oblastiach s vyššou nadmorskou výškou je vznik ozónu podporovaný vyššou intenzitou slnečného žiarenia. Vo veľkých mestských aglomeráciách je ozónu v dôsledku jeho reakciou s prítomnými oxidy dusíka menej, a dlhodobé priemerné hodnoty sú preto nižšie.